Do bratislavského Slovana prišiel z rodného Partizánskeho, aj preto sa mu ušla od trénera Leopolda Šťastného prezývka "Kopýtko". Ligový debut si odbil v 17 rokoch v spoločnosti Popluhára, v belasom drese odkrútil dvanásť sezón, zaslúžil sa o tri majstrovské tituly ČSSR (1970, 1974, 1975). Na ceste do slávneho bazilejského finále skóroval proti AC Torino, AFC Dunfermline, v roku 1969 triumfoval vo finále PVP proti FC Barcelona.

V reprezentácii ČSSR debutoval 3. novembra 1963 v zápase proti Juhoslávii. Keď vystriedal Scherera, stal sa vo veku 18 rokov historicky najmladším Slovákom v drese ČSSR. V najcennejšom drese odohral 27 zápasov, strelil 11 gólov. Bol pri slávnom domácom víťazstve v júni 1968 nad Brazíliou, trénerovi Markovi sa brilantný technik Jokl odvďačil gólom v rozhodujúcom zápas o postup na MS 1970 v Mexiku do siete Maďarska v Marseille, na svetovom šampionáte 1970 v Mexiku nastúpil vo všetkých skupinových zápasoch. Od roku 1994 v úlohe asistenta trénera Galisa stál pri prvých tituloch Slovana v ére samostatnosti. V ankete o najlepšieho futbalistu storočia na Slovensku obsadil 5. miesto.